Búrame mýty o tréneroch M. Molnár: Aj trénerovi sa občas podarí pribrať

Život osobného trénera je často sprevádzaný mnohými mýtmi a predstavami ľudí. Aj osobný tréner je však len človek, ktorého život nie je len o cvičení a stravovaní, občas zhreší so zmrzlinou, niekedy bojuje s lenivosťou a stane sa, že aj priberie. „Osobný tréner musí byť však pre svoje povolanie zanietený, a ak chce byť dobrý, musí mať aj neuveriteľný rozhľad,“ konštatuje profesionálny tréner Maroš Molnár.

Je život trénerov len o cvičení a správnom stravovaní?

To nie je život normálneho trénera. Musíš byť ale pre svoje povolanie srdcom zanietený. Osobne si myslím, že tréner, ak má byť dobrý, musí mať neuveriteľný rozhľad. Hovorím napríklad o psychológii, umení či beletrii. To všetko zväčšuje trénerovi slovnú zásobu, takisto rozhľad, ale aj možnosti, ako reagovať v rôznych situáciách. Takýto rozhľad pomáha aj pri tvorbe rád pre daného klienta. Keď človek nemá skúsenosti, rozhľad a nemá načítané, tak nevie druhému nič poradiť. Kvality trénera sa zlepšujú aj s odtrénovanými rokmi a naberaním skúseností.

Doprajú si tréneri aj hamburger či zmrzlinu?

Ja mám slabosť na zmrzlinu, hlavne slaný karamel. Mám rád tyčinky, chrumky, popcorn. Sú chvíle, keď si dám každý deň popcorn, ale teraz napríklad som ho nejedol už dva mesiace. Nemám na to jednoducho chuť. Občas sa ale netreba brániť svojim chutiam a treba si dopriať niekedy aj niečo nezdravé.

Šliapnu aj tréneri občas mimo v stravovaní a podarí sa im pribrať?

Áno, pribrať sa podarí každému trénerovi, hlavne, keď si to človek neustriehne. Ale každý normálny tréner si vie sledovať to, čo chce dosiahnuť. Ja nie som zástanca ani toho, aby mal človek 6 percent tuku v tele, lebo to je týranie. Ale hovorí sa, že také úplne normálne je, keď sa miera tuku v tele človeka pohybuje medzi 10 – 12 percentami. Aj to je však dosť tvrdý limit, ja sám mám teraz asi 14 percent tuku.

Bojujú aj tréneri s lenivosťou, prípadne sa rozhodnú, že dnes nebude žiadne cvičenie?

Áno, stane sa. Napríklad, keď sa necítim dobre, lebo viem, že som mal ťažké dni. Vtedy si poviem, že ok, dnes som len tréner a nie som aktívny. Treba vedieť odhadnúť, kedy si dať ozaj pauzu, lebo inak by som šiel fyzicky dole a bol by som neuveriteľne unavený.

Aké bolo tvoje najdlhšie obdobie necvičenia alebo nie úplne dobrého stravovania?

Teraz som obdobie opustenia sa veľmi dlho nemal. Ale mal som obdobia, keď som aktívne športoval, atletická sezóna skončila v auguste a začínali sme prípravu v polovici októbra, tak som v tom medzičase nič iné nerobil, len som pracoval, každý večer som chodil na pivo a jedol som. Ale prišla príprava, nastal koniec voľného režimu a zas som nabehol na správnu životosprávu a drinu bez kvapky alkoholu.